GENERÁL ŠTEFÁNIK, FRANCÚZSKO-SLOVENSKÝ HRDINA.

R.Štefánik sa narodil 21.júla 1881 v Košariskách, pod vlasteneckým Bradlom. Jeho otec, evanjelický kňaz Pavol Štefánik, vychovával svoje deti v zanietenosti ideálov a v duchu ideí slovenských slavofilov. Štefánik vyrastá v čisto slovenskom prostredí, kde je slovenské národné cítenie hlboko zakotvené. Študoval na lýceách v Bratislave, Šoprony a Sarvaši. Pred Budapešťou dal prednosť v ďalšom štúdiu Prahe.

JPEG - 12.6 kB
Milan Rastislav ŠTEFÁNIK
21.7.1881 - 4.5.1919

Tam začína ako osemnásťročný, a rešpektujúc želanie svojho otca, študuje za stavebného inžiniera. Rýchlo však dáva prednosť štúdiu astronómie a matematiky na Karlovej univerzite. Jeho výnimočná inteligencia a príťažlivá osobnosť mu uľahčujú vstup do sveta vedy a českej kultúry. Ako člen a prezident spolku Detvan, združenia slovenských študentov v Prahe, spolupracuje s viacerými slovenskými a českými revue, predstavuje českej verejnosti Slovensko, Slovákov, ich kultúru a politický život. S horlivosťou sa angažuje proti prevládajúcemu trendu „maďarizácie“, ale tiež proti pasivite slovenských politikov tej doby. Je presvedčený o potrebe slovensko-českej spolupráce pre oslobodenie oboch národov spod zahraničnej nadvlády a nadobudnutie nezávislosti. V tomto období je výrazne ovplyvnený T. G. Masarykom, ktorý definoval český a slovenský národ ako „dve časti jedného národa“.

Neúnavná cesta

S doktorátom z filozofie vo vrecku, Štefánik prichádza v roku 1904 do Paríža, kde pokračoval v štúdiu astronómie. Stáva sa asistentom profesora JANSSENa na observatóriu v Meudone. Pod jeho vplyvom sa Štefánik venuje 10 rokov astronómii. V zborníku Akadémie vied mu postupne vyšlo12 vedeckých štúdií a sedemkrát po sebe organizoval expedície astronomických pozorovaní na vrchu Mont Blanc. Cestuje do Španielska, potom do Turkestanu, navštívil tiež v rámci pracovných výskumov a pozorovaní Alžírsko, Maroko, Tunis, Senegal, Taliansko, Švajčiarsko, Rumunsko, Rusko, USA, Brazíliu, Ekvátor, Tahiti ( pri príležitosti preletu kométy Halley v roku 1910), Nový Zéland, ostrovy Fidži, Austráliu...... Po roku 1908, Štefánik cestoval v službách francúzskej vlády, pre ktorú vykonáva dôležité diplomatické misie. V skutočnosti, skupina poslancov Národného zhromaždenia navrhovala zriadenie siete rádiotelegrafických staníc, ktoré by spojili všetky francúzske kolónie. Štefánik potvrdil, že je mužom vhodným pre realizáciu tohto projektu. Jeho posledné expedície na Tahiti a do Ekvátora (1913), už ako francúzskeho občana, mu priniesli vyznamenanie Čestného rytiera Francúzskej republiky, ale spôsobili zhoršenie ochorenia žalúdka, ktorým trpel. Bez úspechu podstúpil prvú a v roku 1915 druhú operáciu, ktorá nezlepšila jeho stav. Musel znášať bolesti, ktoré ho už ani neskôr neopustili.

Vytvorenie Československej republiky

Vedecké úsilie M.R. Štefánika sa roztrieštilo príchodom Prvej svetovej vojny. M.R.Štefánik žiada o začlenenie do Vojenského letectva a veľmi rýchlo sa zúčastňuje bojov leteckej eskadry MF v okolí Arras. Jeho rýchly vzostup v hodnosti sa pripisuje jeho schopnosti adaptovať svoje vedecké znalosti na vojenské potreby. Je poverený zriadením meteorologickej služby vo francúzskej armáde. Od 1915 organizuje vojenskú letku formovanú slovenskými a českými dobrovoľníkmi. Následne je jeho eskadra pridelená do Srbska, ale Štefánik, ťažko chorý, je súrne transportovaný do Ríma. Začína sa nová etapa v jeho živote. Odteraz zasväcuje svoje aktivity na založenie slobodného a nezávislého štátu pre Čechov a Slovákov. Hneď ako mu to zdravotný stav dovolí, odchádza do Paríža, kde sa stretáva s Eduardom Benešom a T.G.Masarykom. Tu sa zrodila dikcia: „To čo myslí Masaryk, Beneš povie a Štefánik spraví.“ Je to on, kto presvedčí francúzsku vládu aby podporila československú vec. Patrí medzi zakladateľov Československej národnej rady (ktorej sa stáva neskôr vice-prezidentom) a berie si na starosť organizáciu nezávislej Československej armády. Spolu s Benešom obdržia od francúzskej vlády prísľub na vyzbrojenie jej jednotiek. Štefánik získava vojakov zo zajateckých táborov v Rumunsku . Odchádza tiež do USA, kde má verbovanie úspech (angažuje sa 3000 dobrovoľníkov a je vložená veľká suma peňazí). Štefánik pochopil, že politika zameraná na vytvorenie budúcej Československej republiky musí byť podporená existenciou skutočnej armádnej sily. Po svojom návrate do Paríža sa zúčastňuje na príprave „Dekrétu budovania Československej armády vo Francúzsku“, ktorá bude vyhlásená 16. decembra 1917. Vo formovaní Československých légií pokračuje v Taliansku (február 1918) a v Rusku (marec1918). Po príchode na Sibír (jún 1918) sa stáva generálom a po negociáciách v októbri 1918 v Ženeve je menovaný za Ministra Československej národnej obrany. Vo svojej novej funkcii Štefánik navrhuje stiahnuť légie na koniec frontu a nasmerovať ich k novovzniknutej vlasti. V tomto rámci podnikne cestu do nezávislej Československej republiky. Napriek upozorneniam jeho priateľov sa rozhodne ísť lietadlom, pretože dostal telegrafickú žiadosť od ministra Šrobára, ktorý ho povoláva neodkladne do Bratislavy kvôli postupu maďarskej Červenej armády. 4. mája 1919, sa jeho lietadlo (Kapron 11495) tesne pred pristátím zrútilo pri Bratislave. Nik neprežil. Okolnosti nehody neboli ešte ani dnes objasnené. Oficiálne je príčinou porucha motora. Predsa len sa zdá, že eventuálny príchod Štefánika do Československej republiky by dal závdavok na značné politické zmeny. Štefánik mal totiž niekoľko organizačných plánov určených predovšetkým pre Slovensko. jeho intervencia by vo viacerých oblastiach s veľkou pravdepodobnosťou zobrala do úvahy túžby slovenského národa.

Maršal FOCH prehlásil nad jeho hrobom:“ Je to zriedkavé srdce, ušľachtilá duša, výnimočný človek, ktorý sa úplne oddal pre našu vec hneď ako si to okolnosti vyžadovali. Zaslúži si uznanie celého ľudstva. Jeho prítomnosť nám bude chýbať. Spomienka na neho bude žiť v každom z nás.“

JPEG

Dernière modification : 03/03/2006

Haut de page