Francúzsky prezident v rozhovore pre denník SME (26/10/2018)

Tri denníky z krajín strednej Európy - slovenský SME, český Hospodářske noviny, poľský Rzeczpospolita a maďarský týždenník HVG, v deň návštevy na Slovensku a v predvečer návštevy Prahy, uverejnili rozhovor s Francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Minulý rok ste povedali, že krajiny V4 berú EÚ ako supermarket, v ktorom si berú výhody členstva, ale nechcú zdieľať náklady. Stále si to myslíte?

Vyjadril som sa: „Európa nie je supermarket. Európa je spoločný osud“. Tiež som spresnil, že tu nejde o diskusiu medzi východom a západom a o tom som stále presvedčený. Podmienky platia pre všetkých rovnako. A v prvom rade tie, ktoré sa týkajú osvojenia si našich základných hodnôt. Európska únia spočíva na spoločných základoch – v hospodárskej oblasti je to jednotný trh, v politike je to ľudskosť. Pre európsku civilizáciu je Európska únia spoločným súdržným modelom. Je zložený z ľudí, ich osobnej slobody, kolektívnej solidarity a kultúrnej rôznorodosti. Tento spoločný základ nie je možné oslabiť či akokoľvek rozdeliť – je to jednoliaty celok. Vo všetkom ostatnom sa môžeme líšiť, naše konanie v Únii nemusí byť úplne rovnaké, ale hodnoty musia ostať našim spoločným imaním. Rešpektujúc tieto hodnotové východiská nesieme kolektívnu zodpovednosť za súdržnosť a solidaritu. Nie je možné čerpať z európskeho rozpočtu bez akceptovania prejavov solidarity napríklad v migračnej politike. Nedá sa usilovať o zníženie príspevku do rozpočtu EÚ bez chápania prínosu jednotného európskeho trhu. Pokračujme touto cestou, ak chceme Európu zabiť. Európa nie je jednosmerná cesta, je to vzájomný záväzok, vďaka ktorému si každý členský štát môže svoju zvrchovanosť posilniť, a nie ju znížiť.

Francúzsko presadzuje ambicióznu reformu Európskeho menového systému, no okrem Slovenska nepatria Vyšehradské krajiny do menovej únie a nemajú ani konkrétne plány na prijatie eura. Hrozí, že Poľsko, Maďarsko a Česko budú v rámci Únie vytláčané na okraj?

Nemali by sme sa na veci pozerať takou optikou, že posilnenie jedného automaticky znamená oslabenie toho druhého. Euro má ambíciu stať sa jedného dňa menou všetkých členských štátov EÚ. Silná eurozóna, ktorá po Brexite predstavuje 85% HDP celej EÚ, je v záujme nás všetkých. Ja v tejto veci nevidím žiaden rozpor, nik nie je akokoľvek vytláčaný na okraj. Samozrejme, mnohé aspekty sú navzájom prepojené, na to nesmieme zabudnúť. Napríklad, Európska banková únia presahuje hranice eurozóny, a teda na jej budovaní pracujeme všetci spoločne. Od krízy sa už členovia eurozóny boja viac zomknúť, aby sa vyhli obvineniam z trieštenia jednotnosti únie. To má za následok, že diskusia v eurozóne stagnuje, a to je na škodu nás všetkých. Najdôležitejšie je, aby eurozóna ostala otvorená pre všetkých, koniec koncov je takto definovaná v Zmluve a od svojho vzniku sa značne rozšírila z 11 na 19 členov. Takto to musí ísť ďalej, nakoľko nemôže existovať plnohodnotná európska hospodárska, finančná a obchodná suverenita bez existencie silnej referenčnej medzinárodnej meny akou je euro.

Súdny dvor Európskej únie nariadil Poľsku, aby ukončilo čistky medzi sudcami najvyššieho súdu. Ako zareaguje Únia, ak Poľsko nebude s týmto verdiktom súhlasiť? Môže to ovplyvniť platby pre Poľsko v novom európskom rozpočte po roku 2020? Prečo sa v Európskej rade stále nenašla dostatočná väčšina členských štátov, aby sa pokračovalo v konaní voči Poľsku podľa článku 7?

Európska únia je politickým projektom založeným na spoločných pravidlách. Rešpektovanie rozhodnutí Európskeho súdneho dvora je nevyhnutné na to, aby členský štát patril do EÚ. Jeho autorita spočíva práve v tom, že všetkým občanom EÚ dáva rovnaké právo na uplatnenie svojich práv. Neprináleží mi odpovedať na hypotetické otázky o budúcich rozhodnutiach poľskej vlády. Zdôrazním len to, že Poľsko doteraz vždy rešpektovalo rozsudky ESD a aktívne sa naň obracalo so žalobami vo veciach rozhodnutí EK či iných záväzných dokumentov EÚ. A čo sa týka postupov v zmysle článku 7, ide o výstrahu a zároveň dialóg s dotknutým členským štátom. Verím, že poľská vláda urobí všetko potrebné na odstránenie obáv Európskej komisie a jej partnerov. Ak sa tak nestane, nebojácne budeme pokračovať v ochrane právneho štátu. Zatiaľ má však Poľsko čas na realizáciu nutných zmien, ktorými prejaví rešpekt voči našim spoločným hodnotám a zásadám.

Podporujete použitie článku 7 proti Maďarsku? Myslíte si, že krajina, ktorej takisto hrozí trest podľa tohto článku (Poľsko), by mala byť vyradená z hlasovania o inej?

Vývoj stavu právneho štátu v Maďarsku je znepokojujúci. Viacero prijatých opatrení môže narušiť rovnováhu deľby moci v štáte. Nedávno prijatý zákon o mimovládnych organizáciách môže ich činnosť skomplikovať. Viacero týchto aspektov bolo predmetom správy Európskeho parlamentu. To, že sa o tom hovorí, to, že vyjadrujeme znepokojenie nie je poučovaním zvonka, ale ochranou blaha nás všetkých. Nie je predsa možné odsudzovať rozpočtový deficit a zároveň si nevšímať deficit demokracie. Nevyjadrujem sa o postupoch či o pravidlách hlasovania, to nie je mojou úlohou. Chcem len zdôrazniť, že postup v zmysle článku 7 nemá primárne uvaľovať sankcie, ale upozorňovať a nabádať na dialóg. Maďarská vláda sa už vyjadrila, že je pripravená reagovať na výhrady Európskeho parlamentu, čo je dobrým znamením. Sme jedna veľká európska rodina, do ktorej tragicky zasiahli historické udalosti, no nakoniec sme sa vždy dokázali zjednotiť. V rodine sa uznávajú spoločné hodnoty, a hoci si problémy vykričíme, usilujeme sa ich vyriešiť.

Maďarská a poľská vláda využívajú spory s Bruselom ako dôkaz pre svojich voličov, že robia veci správne. Myslíte si, že tlak zvonku môže pomôcť pri obnovovaní právneho štátu?

Krátkodobo sa politika obetného baránka môže zdať prínosnou, z dlhodobého hľadiska však prináša skazu. Odmietam predstavu akéhosi tlaku zvonka. Európa sme my, a nie cudzinci! Európa je kúskom nás všetkých, sú to naše zvrchované rozhodnutia, hodnoty, naša identita. Vo chvíli, keď Európa peniaze rozdáva, nik nekričí, že sú to špinavé peniaze. Keď však chráni svoje hodnoty, zrazu sa stáva cudzou nepriateľskou mocou. Tu naozaj nejde o mocenský boj, ale o zodpovedné a solidárne spolužitie.

Viackrát ste zdôraznili, že cestu k užšej integrácii, či už ide o eurozónu alebo celú Európsku úniu, nemôže blokovať niekoľko krajín, ktoré stále hovoria nie. Česko pritom odmieta vytvorenie spoločného rozpočtu eurozóny a chce zmenšiť aj rozpočet Únie. Česká vláda tiež zmenila postoj k rozvoju spoločnej európskej obrany a má výhrady aj k príspevkom do európskeho rozpočtu. Ako to vnímate?

Naozaj si myslím, že čakanie na pokrok v každom jednom členskom štáte je prešľapovaním na mieste. Bez napredovania je Európa odsúdená na zánik. Plne rešpektujem obmedzenia a možnosť výberu členských štátov. Mimochodom, Francúzsko v tejto veci nemá právo poučovať, keďže jeho rozhodnutia už dvakrát zablokovali dianie na celoeurópskej úrovni. Išlo o odmietnutie Európskeho obranného spoločenstva a o následné „francúzske nie“ Európskej ústavnej zmluve v roku 2005. Navrhujem teda dva jednoduché postupy pre odblokovanie súčasného stavu v Európe. Na jednej strane, žiaden členský štát nesmie byť vylúčený z európskeho projektu, európske ambície si nikto nesmie uzurpovať. Napríklad Slovensko je aj v eurozóne, Česká republika je súčasťou shengenského priestoru a zapojila sa i do trvalej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany. Z toho logicky vyplýva, že žiaden členský štát nesmie blokovať tých, ktorí chcú ísť ďalej a rýchlejšie. Verím v Európu otvorených ambícií. Som presvedčený, že Česká republika chce patriť do srdca Európy – do priestoru, ktorý sa rozvíja a chráni.

Slovensko v roku 2018 zažilo vraždu novinára, ktorý písal o korupcii na vládnej úrovni, o zneužívaní európskych fondov. Následné masové protesty podľa expremiéra Roberta Fica organizoval George Soros. Ako tieto udalosti zmenili slovenskú pozíciu v Európskej únii a nádej na to, že krajina bude súčasťou budúceho jadra Európskej únie?

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola veľkým šokom. Otriasla Slovenskom, Francúzskom, ale i celou Európou. Hrozby a útoky na média či vraždy novinárov sú priamym zásahom do samotných základov našich demokracií. Reakciu Slovákov na túto udalosť si však navždy zapamätám. Občania ukázali, do akej miery im záleží na slobode prejavu a tlače. Ich zhromaždenia na námestí SNP sa hemžili európskymi zástavami. Vďaka európskej identite a európskym hodnotám Európa žije. Byť v jej srdci, to nie je len stav, to nie je len otázka zemepisnej polohy, ale vec politických ambícií, ktoré sú prítomné všade v Európe. Prijatím jednotnej meny i vstupom do shengenského priestoru o tom Slovensko vyslalo jasný signál. Nezaraďujeme členské štáty do kvalitatívnych tried, neexistuje delenie na východ a západ, či na starých a nových členov EÚ. Existujú len konkrétne projekty v oblasti obrany, digitalizácie, zintenzívňovania spolupráce v eurozóne. Inými slovami, existujú spoločné záujmy, ktoré sa pretavujú do otvorenej spolupráce členských štátov s odvahou kráčať na čele pokroku. Túto víziu chcem budovať, pretože pre mňa práve takto vyzerá jadro Európy.

Maďarský premiér Viktor Orbán vás označuje za svojho hlavného súpera pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Súhlasíte s ním? Akú alianciu chcete viesť do volieb? Podľa čoho budeme vedieť povedať, či ste vyhrali vy alebo Orbán?

Nevstupujem do osobných súbojov a s Viktorom Orbánom mám dobré vzťahy. Rešpektujem ho ako osobu i ako demokraticky zvoleného predsedu maďarskej vlády. Neúnavne však bojujem za európske hodnoty a identitu. Tá spočíva v rovnováhe medzi otvorením sa svetu a úsilím o ochranu. Naivná Európa bez pravidiel a bez hraníc ľudí odrádza, vedie k Brexitu. Nie takto si predstavujem usporiadanie vecí v Európe. Želám si zvrchovanú Európu, ktorá chráni svojich občanov, obraňuje vlastné hodnoty a má pod kontrolou hranice. Ak Európa opovrhuje rôznorodosťou myšlienok a presvedčení, nezávislosťou súdnej moci či tlače, stavia sa proti prijímaniu vojnových utečencov, zrádza vlastnú identitu. Všade v Európe sa ľudia hlásia k istým hodnotám. Zakaždým, keď sme ich v minulosti pošliapali, došlo k vojnovému konfliktu. Na toto nemáme právo, nikdy na to nezabúdajme. Tento boj sa zďaleka netýka len nadchádzajúcich európskych volieb. Aby však bolo jasné, nejde tu len o kumuláciu hodnôt a vznešených princípov. Zasadzujem sa o Európu výsledkov. Len takto si opäť získame dôveru Európanov – tým, že im predostrieme víziu a navrhneme riešenia. Želám si takú Európu, ktorá slúži všetkým svojim občanom. A presne tak aj dennodenne konám. Usilujem o posilnenie eurozóny, európskej obrannej politiky, vznik európskej univerzity a Európskej inovačnej agentúry, o ochranu autorských či sociálnych práv. Len takto dosiahneme skutočné víťazstvo.

Poľsko spustilo veľmi aktívnu kampaň, aby presvedčilo Američanov otvoriť v krajine trvalú vojenskú základňu. Washington by mal rozhodnúť na jar. Do akej miery Francúzsko ako člen NATO túto iniciatívu podporuje? Pomáha to franúczsko-nemeckej iniciatíve na vytvorenie samostatnej európskej obrany? Môže sa Európa v bezpečnostných otázkach spoľahnúť na amerického prezidenta Donalda Trumpa?

Som oddaným zástancom spojenectva medzi Európou a USA. Ešte stále som nezlomne presvedčený, že zdieľame rovnakú víziu a rovnaké ideály. Takto konám i vo svojej zahraničnej politike. S Washingtonom udržiavam pravidelný dialóg založený na dôvere, čo mi už, mimochodom, vyčítali. Je to však nevyhnutné pre našu bezpečnosť i priebeh vojenských operácií. V tomto duchu vnímam NATO ako základ kolektívnej obrany v Európe. Ako som sa však už vyjadril, Európania musia vynakladať viac prostriedkov na svoju obranu a prevziať i viac zodpovednosti. Nie ja budem rozhodovať o umiestnení amerických vojenských jednotiek v Poľsku. Dovoľte mi však pripomenúť, že na summite NATO vo Varšave v roku 2016 vznikla dohoda o rovnováhe medzi zastrašovacími prostriedkami a obrannými úlohami a padlo rozhodnutie o trvalom umiestnení posilnených vysunutých jednotiek v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku zložených z príslušníkov armád členských štátov NATO. Francúzsko aktívne prevzalo svoju časť zodpovednosti a na tento účel poskytuje vojenské kapacity. Je potrebné zodpovedať tieto otázky:
je požiadavka na trvalú vojenskú základňu v súlade so závermi summitu NATO vo Varšave?
Posilnila by sa ňou naša kolektívna bezpečnosť? Zvýšila by dôveryhodnosť Európy v bezpečnostnej oblasti?
Na tieto otázky musí odpovedať Poľsko, nie Francúzsko. Jedno však viem - vo veciach posilnenia európskej obrannej politiky musí nastať pokrok, vrátane kľúčových rozhodnutí o európskom obrannom priemysle a budovaní spoločnej strategickej kultúry, inak nikdy nebude Európa efektívna ani dôveryhodná.

Dernière modification : 12/11/2018

Haut de page